Názvoslovná demokracia

Autor: Michal Chudík | 17.9.2013 o 17:53 | (upravené 17.9.2013 o 18:02) Karma článku: 7,00 | Prečítané:  507x

Ešte donedávna som si myslel, že názov obce nepredstavuje nejaký problém, že je to len slovo, ktorým označujeme konkrétny sídelný útvar, z dôvodu odlíšenia od iných sídelných útvarov. Vďaka denníku SME (zo dňa 4.9.2013) som sa dozvedel opak, dokonca som zistil, že názov obce môže predstavovať závažný celospoločenský problém.

Nuž, dosť vážny problém. Obyvatelia Tešedíkova nechcú svoj doterajší názov a v platnom referende rozhodli o návrate k pôvodnému názvu Pered. Tak slovo za slovo. Čo je na tom? V tom problém nevidím. Horšou časťou tohto príbehu je, že o slobodnom rozhodnutí občanov SR bude rokovať ešte názvoslovná komisia Ministerstva vnútra, ktorá pravdepodobne toto rozhodnutie zamietne. A sme pri koreni veci, pri podstate fungovania vecí na Slovensku. Veľa ľudí, ktorých stretávam, nadávajú na demokraciu, na to, ako to u nás funguje. Sú dokonca medzi nami takí, ktorí o nej pochybujú a veľmi často sa verejne hovorí o tom, že to je taká „naša“ demokracia. A úplne zaužívanou floskulou je, na Slovensku je to tak.

Ujasnime si teda fakty. Demokracia znamená vládu ľudu, v dnešnej dobe skôr, vláda odvodená od ľudu, zmocnená ľudom, pričom ľud má v rukách zvrchovanú moc, ako hovorí naša Ústava, hlava prvá, oddiel prvý, článok druhý: „ Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom volených zástupcov, alebo priamo“. To v preklade znamená, že ľud, teda my, občania, sme nad vládou, nad štátom, my ho zmocňujeme k úkonom, ktoré má vykonať v náš prospech, alebo to spravíme sami. Obyvatelia Tešedíkova rozhodli v referende, teda priamo, o tom, čo sa ich bytostne dotýka. Netreba zabúdať na to, že pozitívna identifikácia s miestom, v ktorom žijeme je veľmi podstatná záležitosť aj vo vzťahu k širšiemu okoliu, štátu. Navyše, zmena názvu Tešedíkova na Pered nie je ohrozením integrity, ani štátnosti Slovenska. Napokon hranice sa isto tak skoro meniť nebudú, aspoň nie v Európe, do ktorej, predpokladám aj naďalej patríme. V tomto svetle, občania Tešedíkova konali v rámci našej ústavy, a v práve, ktoré im garantuje. Na druhej strane máme názvoslovnú komisiu Ministerstva vnútra a jej mandát rozhodnúť o zavedení, alebo nezavedení zmeny prijatej miestnym referendom. Jej členovia neboli nikým volení, teda nie sú volení zástupcovia, ktorým prináleží právo rozhodovať v mene občanov, ale ani minister, ktorý ich menoval nemá vyššiu moc, ako občania, ktorí ho zvolili, pretože aj jeho moc je odvodená. V tom prípade je menovaná komisia, a jej členovia len predĺženou rukou politikov, čiže nejakej ideológie, a svojim spôsobom hlboko ukotvená do čias komunizmu, kde bola vždy nejaká komisia, ktorá korigovala akékoľvek rozhodnutie. V tomto smere akékoľvek jej rozhodnutie v tomto prípade, vlastne celý jej mandát rozhodovať o slobodnom rozhodnutí občanov tohto štátu, je v rozpore s ústavou.

Slovenskí intelektuáli si z času na čas povzdychnú, že občianska spoločnosť na Slovensku zakrnela, stagnuje. Samozrejme je to tak, ale len preto, že hlas občana nie je u nás rešpektovaný, tým pádom realizovaný. Po celom Slovensku, na miestnej i regionálnej úrovni, je občianska spoločnosť degradovaná záplavou štátnych (a dokonca aj samosprávnych) autoritatívnych korekcií. Ale vynútená autorita je málo platná. Produkuje tak akurát odpor a znechutenie a v konečnom dôsledku neúctu k štátu a jeho autoritám. Zákon akcie a reakcie platí aj v spoločenských vzťahoch. A tak kópie a napodobeniny názvoslovných komisií po celom Slovensku produkujú a prehlbujú priepasť medzi občanom a štátom. Bohužiaľ sa tento spôsob myslenia premieta aj do užších medziľudských vzťahov, a tak sme dnes svedkami všeobecne rozšírenej predstavy, že akýkoľvek iný názor je útokom, ak nie priam ohrozením, či podkopávaním dobrých úmyslov umelých autorít rozosiatych po úradoch, školách, pracoviskách, či dokonca v susedstve, alebo rodinách. Je to tak, slovenská spoločnosť je traumatizovaná neúctou jedného k druhému, nevyspelá, priam pubertálna a výsostne paranoidná.

Tento spôsob vykonávania demokracie je jej kompletným zosmiešnením a vedie skôr k zamysleniu nad stavom vecí u nás. Z uvedeného vyplýva, že u nás demokracie NIE JE. To ale neznamená, že by nemohla byť, napokon nikomu demokracia nespadla do vienka, ale museli ju pestovať, a to práve rešpektovaním slobodnej vôle a zodpovednosti občana za svoje rozhodnutia. Mám pocit, že sme dospeli do štádia, keď sa už ďalej takýmto smerom uberať nedá, veď naháňať vlastný chvost je celkom smiešne a neproduktívne. Nuž všetko je vlastne o našom slobodnom rozhodnutí, donekonečna utekať sa nedá, a nakoniec nás naše nevyriešené problémy dobehnú sami. Veď raz sa určite budeme musieť vyrovnať s faktom, že Slovensko je umelý štátny útvar, že v ňom nežijú len Slováci, a napriek tomu sú to tiež občania, a takisto môžu mať chuť žiť v tomto štáte, pokiaľ im to neustále nebude niekto znechucovať. A bude to aj pre naše dobro.

Naši politici nás radi zabávajú rečami o švajčiarskom vzore. Nuž, tam je možné referendom zmeniť aj zákon prijatý federálnym parlamentom, a ani parlament, nieto, nebodaj nejaká komisia, s tým už nič nezmení. Takže je zjavné, že problém Tešedíkova je problémom zásadným, ktorý sa týka samotnej podstaty demokracie. Na druhej strane sme my občania, ktorí tak často zabúdame, že demokracia je proces, že ju môžeme rozvíjať, že je vyjadrením našej vôle, že v Ústave aj v zákonoch to je, ale záleží len na nás ako s našou mocou naložíme, či sa necháme zmanipulovať predstavami našich politikov o tom, čo si máme myslieť, ako máme konať. Pretože logickým uzáverom príbehu o Tešedíkove je, že nech spomínaná komisia rozhodne akokoľvek, jej rozhodnutie bude protiústavné a teda neplatné. Len ľudia sa nemôžu zľaknúť nejakej ideológie a bojovať proti neúcte a postaviť sa nielen za svoje rozhodnutie. A v tom je podstata demokracie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?